ŠVP pre predprimárne vzdelávanie: orientácia v dokumente

Školský vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie si píše každá materská škola sama, ale rámec, z ktorého vychádza, je jeden štátny dokument: Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, schválený v roku 2016 a platný v konsolidovanom znení podľa dodatku č. 3 s platnosťou od 1. septembra 2023. Má jedenásť kapitol a vyše sto strán, ale sedemdesiat z nich zaberá jediná kapitola — vzdelávacie štandardy. Zvyšok sa dá prečítať za hodinu.

Kurikulárna reforma sa materských škôl netýka. Nový štátny program s cyklami a gramotnosťami je pre základné vzdelávanie; predprimárne kurikulum bolo prepracované už v roku 2016 práve preto, aby naň základná škola mohla nadviazať.

Mapa dokumentu

Kapitola 5 je jediná, ktorú nikto nečíta naraz. Pracuje sa s ňou po oblastiach, keď učiteľka plánuje.

Vzdelávacích oblastí je sedem a sú to Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda, Človek a spoločnosť, Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb. Ich pomenovanie nie je náhoda: takmer rovnaké oblasti používa aj program pre základné vzdelávanie a nadväznosť bola zámerom už pri tvorbe predprimárneho kurikula v roku 2016. Dokument zároveň upozorňuje, že výchovno-vzdelávacia činnosť sa neviaže výlučne na jednu oblasť a ciele jednej z nich sa dajú dosahovať aj obsahom inej.

Kapitola 4 obsahuje charakteristiku každej oblasti — jej hlavný cieľ, logiku členenia na podoblasti a v niektorých prípadoch aj to, čo má učiteľka robiť. Je to najužitočnejších dvanásť strán dokumentu a číta sa raz.

Ako je postavená kapitola so štandardmi

Každá zo siedmich vzdelávacích oblastí je spracovaná v troch rovinách:

1. výkonové štandardy — čo má dieťa vedieť a robiť,
2. obsahové štandardy — čo robí učiteľka, aby k tomu došlo,
3. evaluačné otázky — podľa čoho učiteľka posudzuje pokrok.

Oblasti sú vnútri členené na podoblasti s číselným kódom. V oblasti Jazyk a komunikácia je to napríklad 1 Hovorená reč (1.1 komunikačné konvencie, 1.2 artikulácia a výslovnosť, 1.3 gramatická správnosť a spisovnosť) a 2 Písaná reč, kde sa najprv rieši obsah (2.1) a až potom forma (2.2) vrátane fonologického uvedomovania a grafomotoriky. Poradie nie je náhodné — dokument z neho robí pedagogický argument: poznávanie písanej reči postupuje od obsahu k forme, nie naopak.

Kódy sú užitočné pri písaní dokumentu aj pri plánovaní, pretože sa dá odkazovať na konkrétnu podoblasť namiesto opisovania celej oblasti.

Tri veci, ktoré sa v štandardoch čítajú zle

Výkonové štandardy nie sú požiadavky na trojročné dieťa. Dokument hovorí, že sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných výkonoch len pre posledný rok materskej školy a že sa dosahujú postupne počas celého pobytu detí v škôlke. Učiteľka si k jednému výkonu stanovuje viacero cieľov podľa aktuálnej vývinovej úrovne. Čítať štandard ako niečo, čo musí zvládnuť každé dieťa v triede hneď, je posun zmyslu.

Obsahové štandardy nie sú párované jeden k jednému. Vzťahujú sa k viacerým výkonovým štandardom naraz. Tabuľka, v ktorej má každý výkon svoj vlastný obsah, je preto rekonštrukcia, nie prepis.

Evaluačné otázky nie sú kontrolný nástroj. Slúžia na interné vyhodnocovanie, ktoré vykonáva učiteľka vo vlastnej triede, a dokument výslovne uvádza, že nejde o nástroj externej evaluácie a že sa nemusia uvádzať v žiadnej pedagogickej dokumentácii. Škôlky ich napriek tomu niekedy prepisujú do ŠkVP a robia si z nich záväzok.

Čo v dokumente nenájdete

Štátny vzdelávací program MŠ neobsahuje rámcový učebný plán a ani ho obsahovať nemá — § 7 ods. 4 písm. e) školského zákona vymedzuje učebný plán s výslovnou výnimkou pre materské školy. Nenájdete v ňom ani hodinové dotácie, ani rozdelenie obsahu na predmety. Vzdelávacie oblasti sú podľa dokumentu vzájomne prestupné a ich prelínanie a integrácia sú na úrovni plánovania žiaduce.

Nenájdete v ňom ani cykly a gramotnosti. To je slovník nového programu pre základné vzdelávanie a do predprimárneho dokumentu nepatrí.

Kapitola 8 naopak obsahuje veci, ktoré škôlky hľadajú inde: päť foriem denných činností (hry a činnosti podľa výberu detí, zdravotné cvičenie, vzdelávacia aktivita, pobyt vonku, činnosti zabezpečujúce životosprávu), pravidlo, že odpočinok trvá najmenej 30 minút a nesmie sa narúšať krúžkovou činnosťou, aj to, že pobyt vonku sa realizuje každodenne a skrátiť či vynechať sa dá len pre mimoriadne nepriaznivé počasie.

Čo z toho ide priamo do školského dokumentu

Najväčšiu prácu ušetrí § 9 ods. 8 školského zákona: učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Sedemdesiatstranová kapitola sa teda nemusí prepisovať — škola sa na ňu odvolá a doplní to, čím sa jej vzdelávanie líši.

Zvyšok mapy hovorí, kde hľadať podklad ku každej časti dokumentu. Ktoré časti to sú a čo do nich patrí, rozoberá článok o povinných častiach ŠkVP materskej školy. Kto pracuje s dokumentom prevzatým od inej škôlky, nájde postup v texte o vzorovom ŠkVP.

Jedna poznámka na záver, ktorú stojí za to povedať nahlas: v poldennej materskej škole sa výchovno-vzdelávacia činnosť plánuje tak, aby sa pokryl celý vzdelávací obsah. Kratšia prevádzka nie je dôvod na užší program a dokument to hovorí priamo.