Digitálna a AI gramotnosť: najnovšia z prierezových

Digitálna gramotnosť a AI gramotnosť tvoria v novom ŠVP jednu prierezovú gramotnosť s dvomi samostatnými charakteristikami. Je to jediná zo šiestich, ktorá v kurikule z roku 2015 nemala predchodcu, a zároveň tá, pri ktorej sa najčastejšie robí to isté rozhodnutie: odovzdať ju celú informatike. Väčšina jej obsahového rámca sa pritom v učebni informatiky nedeje.

Presný názov je digitálna a AI gramotnosť. Pôvodne sa volala len digitálna gramotnosť a premenoval ju dodatok č. 5. Vymedzenie je v kapitole 1 konsolidovaného znenia ŠVP, celý rozpis v prílohe Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť na stranách 27 – 31. Stav k 3. augustu 2026.

Čo do nej patrí a čo z toho nie je o technike

Digitálna časť je zhruba tá, ktorú by čakal každý: získavanie a spracovanie informácií, komunikácia a spolupráca v digitálnom prostredí, tvorba digitálneho obsahu, bezpečnosť a ochrana osobných údajov, digitálna pohoda.

AI časť je iná a stojí za to prečítať si jej obsahový rámec celý. Žiak má rozlišovať medzi algoritmickým programovaním a strojovým učením trénovaným na dátach, rozumieť úlohe dát pri trénovaní modelov a vplyvu ich kvality na výsledok, poznať limity AI a jej pravdepodobnostnú povahu, analyzovať riziká typu dezinformácie, deepfake, porušovanie práv duševného vlastníctva a digitálna stopa a hodnotiť dopady AI na jednotlivca, spoločnosť a životné prostredie vrátane energetickej náročnosti a spotreby vody.

Zo siedmich bodov obsahového rámca AI gramotnosti sa na fungovanie technológie zameriavajú tri. Zvyšok je kritické myslenie, etika a spoločenské súvislosti. Postojový rámec ide ešte ďalej a žiada, aby žiak „nepripisoval AI ľudské vlastnosti a nevytváral si k nej citovú väzbu". Toto nie je zadanie pre učiteľa informatiky.

Gradácia na konci troch cyklov

| Koniec cyklu | AI gramotnosť — čo žiak dokáže | |---|---| | 3. ročník | rozlíši technológie, ktoré využívajú AI, od tých, ktoré ju nevyužívajú; vie, že stroje sa učia rozpoznávať vzory v dátach; pod dohľadom učiteľa formuluje jednoduché zadanie | | 5. ročník | rozumie, že AI sa učí zo vzorov v dátach, nie z pevných pravidiel; overuje si informácie v iných zdrojoch, lebo AI tvorí na báze pravdepodobnosti, nie porozumenia; chráni svoje súkromie | | 9. ročník | rozumie fungovaniu AI vrátane jazykových modelov, asistentov a agentov; rozhoduje, kedy úlohu delegovať a kedy ju riešiť sám; transparentne priznáva mieru využitia AI |

Digitálna časť má vlastnú gradáciu, výrazne stručnejšiu: na konci 3. ročníka vytvorí jednoduchý digitálny obsah a pozná zásady bezpečnosti, na konci 5. ročníka vyhľadáva, zdieľa a spolupracuje, na konci 9. ročníka tvorí obsah napríklad cez programovanie a rieši problémy v digitálnom prostredí.

Rozpis do jednotlivých ročníkov ŠVP nedáva. Robí ho škola v učebných osnovách, rovnako ako pri ostatných prierezových gramotnostiach.

Príklady rozvoja mimo informatiky

Nasledujúce zadania sú odvodené priamo z obsahového a procesuálneho rámca. Nie sú predpísané — sú to spôsoby, ako sa dá rámec naplniť predmetom, ktorý už škola učí. V prvom cykle sa väčšina z nich nedá použiť doslova a ani netreba: gradácia na koniec 3. ročníka žiada rozlíšiť, čo AI využíva a čo nie, uviesť príklady z bežného života a pod dohľadom učiteľa vyskúšať jednoduché zadanie. Nič viac.

Človek a spoločnosť (dejepis, občianska náuka). Žiak overuje pôvod a dôveryhodnosť historickej fotografie a rozpoznáva prvky manipulácie vrátane deepfaku. Analyzuje vplyv AI na trh práce, polarizáciu a sociálnu nerovnosť — hodnotenie dopadov na spoločnosť je v obsahovom rámci menované doslova. Na občianskej náuke sa dá pridať informačná bublina a to, ako odporúčací systém rozhoduje, čo žiak uvidí.

Jazyk a komunikácia. Najsilnejšia dvojica je transparentnosť a citácia: žiak pri slohovej práci priznáva mieru využitia AI a vie zdôvodniť, čo napísal sám. Druhá je krížová kontrola — nechať model zhrnúť text, ktorý žiaci prečítali, a hľadať, kde sa zhrnutie odchýlilo od predlohy. Tretia je ilúzia učenia, teda rozdiel medzi „mám hotovú úlohu" a „viem to".

Človek a príroda. Environmentálne súvislosti AI sú v obsahovom rámci vymenované menovite: energetická náročnosť a spotreba vody. To je téma pre prírodovedu, nie pre informatiku, a zároveň prirodzený most k environmentálnej gramotnosti. Druhý námet je úloha dát: žiak porovná výsledok vlastného merania s odhadom, ktorý mu dá jazykový model, a vysvetlí, prečo sa líšia.

Matematika. Pravdepodobnostná povaha výstupu sa dá ukázať prakticky — model požiadaný o rovnaký výpočet dvakrát nemusí dať rovnaký výsledok. Odtiaľ vedie krátka cesta k pojmu zaujatosti dát a k tomu, prečo kvalita vstupu ovplyvňuje presnosť aj spravodlivosť výsledku.

Umenie a kultúra. Autorské práva a duševné vlastníctvo pri obraze generovanom modelom, plus otázka, čo je na obraze autorský zámer, keď ho nikto nekreslil. Vizuálna manipulácia je zároveň obsahom čitateľskej a vizuálnej gramotnosti, takže jedna aktivita pokryje dve prierezové gramotnosti naraz.

Zdravie a pohyb, triednické hodiny. Digitálna pohoda a hranice pri interakcii s AI. Postojový rámec žiada, aby si žiak budoval sebadôveru na rozvoji vlastných schopností, „nie na porovnávaní sa s výkonom AI".

Kam to v ŠkVP zapísať

Do troch miest. Do učebných osnov predmetov, ktoré ste si vybrali ako nositeľov. Do cieľov a obsahu tematických dní pre ročníky druhého a tretieho cyklu. A do kapitoly Stratégia digitálnej transformácie vzdelávania, ktorá je od novely školského zákona povinnou súčasťou ŠkVP podľa § 7 ods. 4 písm. j).

Tie tri miesta nie sú tri kópie toho istého textu. Osnovy hovoria, čo sa žiak učí a v ktorom ročníku. Tematické dni pokrývajú to, čo sa do vyučovacej hodiny nezmestí, typicky prácu s dezinformáciou naprieč predmetmi. Stratégia digitálnej transformácie hovorí o škole, nie o žiakovi: aké nástroje, aké pravidlá ich používania a ako sa pripravujú učitelia.

Pozor na dvojkoľajnosť. Podľa usmernenia MŠVVaM č. 2026/17066:2-A3610 má škola do 31. augusta 2026 doplniť AI gramotnosť aj do pôvodného ŠkVP, tam však ako prierezovú tému podľa jej cieľov pre žiakov od 2., resp. od 5. ročníka. Ten istý obsah teda v dvoch dokumentoch žije pod dvomi rôznymi pojmami; rozdiel medzi nimi rozoberá samostatný text.