Čitateľská a vizuálna gramotnosť: prečo sú spojené

Čitateľská gramotnosť a vizuálna gramotnosť tvoria v novom štátnom vzdelávacom programe jednu z šiestich prierezových gramotností, lebo obidve riešia to isté: čo text alebo obraz znamená, kto ho vytvoril, s akým zámerom a nakoľko sa mu dá veriť. Spojenie však nie je hotové — príloha programu im dáva dve samostatné charakteristiky, dva postojové, obsahové a procesuálne rámce a dve samostatné gradácie. Spojiť ich musí až úloha, ktorú učiteľ zadá. Nasleduje šesť takých úloh, po dvoch na každý vzdelávací cyklus.

Zdrojom je príloha Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť ku konsolidovanému zneniu štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie. Údaje platia k 3. augustu 2026.

Čo presne kurikulum spojilo

Argument pre spojenie je v texte programu viditeľný aj mimo tejto dvojice. Gradácia jazykovej a komunikačnej gramotnosti počíta už od piateho ročníka s tým, že žiak rozumie „súvislým, nesúvislým, obrazovo-písaným a primeraným digitálnym textom", a na konci deviateho ročníka pracuje s „obrazovo-hovorenými a obrazovo-písanými textami". Dokument teda nepredpokladá čistý text ako normu a obraz ako doplnok. Predpokladá, že bežný text, s ktorým sa žiak stretne, je zmiešaný.

Obsahové rámce obidvoch zložiek sa prekrývajú v štyroch bodoch: druhy a funkcie nosičov informácie, zámer autora, princípy práce s informáciami (relevantnosť, hodnovernosť, autorstvo) a prenos stratégií do iných vzdelávacích oblastí. Vizuálna zložka má navyše dve veci, ktoré čitateľská nemá: etické a právne aspekty práce s obrazom (autorské práva, ochrana súkromia) a vplyv vizuálneho prostredia na duševnú pohodu, identitu a sebavnímanie.

Kde sa naopak nestretávajú: čitateľská gramotnosť má výrazný komponent tvorby textu podľa žánru a adresáta a explicitne požaduje monitorovanie vlastného porozumenia metakognitívnymi stratégiami. Vizuálna má komponent regulácie — koľko a ako sa žiak vystavuje vizuálnym a mediálnym podnetom.

Šesť úloh, ktoré rozvíjajú obe zložky naraz

Úlohy sú stavané tak, aby žiak musel prejsť z jedného nosiča na druhý. To je najspoľahlivejší spôsob, ako sa obidve zložky aktivujú v jednej aktivite. Čas je odhad pre bežnú triedu vrátane reflexie.

| Cyklus | Úloha | Čitateľská zložka | Vizuálna zložka | Čas | |---|---|---|---|---| | 1. (1.–3. r.) | Návod bez obrázkov. Žiaci dostanú návod na jednoduchý postup (zloženie papierovej lodičky, príprava nátierky) len ako text. Po prečítaní ho prekreslia do štyroch obrázkov. | Nájsť v texte priamo vyjadrenú informáciu a vyvodiť poradie krokov | Vytvoriť jednoduché obrazy s konkrétnym obsahom, zámerom a adresátom | 30 min | | 1. (1.–3. r.) | Dve ilustrácie k tomu istému príbehu. Prečíta sa krátky príbeh, žiaci dostanú dve rôzne ilustrácie k nemu a povedia, ktorá k textu sedí lepšie a prečo. | Zhrnúť obsah textu a spojiť ho s vlastnou skúsenosťou | Porovnať obrazy, nájsť podobnosti a odlišnosti, vyjadriť, aký význam im pripisujú | 25 min | | 2. (4.–5. r.) | Infografika na odsek. Žiaci dostanú infografiku (napr. o spotrebe vody v domácnosti) a napíšu z nej súvislý odsek pre spolužiaka, ktorý ju nevidel. | Vytvárať súvislejšie texty s dodržaním štruktúry, začleniť informáciu do vlastnej tvorby | Opísať funkciu vizuálnej informácie a využiť ju pri vlastnom výstupe | 45 min | | 2. (4.–5. r.) | Tá istá udalosť, dva zdroje. Fotografia s popiskom a krátky článok o tej istej školskej alebo obecnej udalosti. Čo hovorí jeden a nehovorí druhý? | Rozoznávať typy textov, porovnávať rozdiely, vyvodzovať implicitné významy | Porovnať vizuálne informácie z hľadiska spracovania, pôvodu, významu a dôveryhodnosti | 45 min | | 3. (6.–9. r.) | Graf, ktorý klame. Ten istý dátový rad v dvoch grafoch — jeden s osou od nuly, druhý s useknutou osou. K nim dva titulky. Žiaci napíšu, ktorý titulok je obhájiteľný. | Prepájať informácie z viacerých textov, argumentovať, určiť adresáta a zámer | Odhaliť prvky manipulácie, posúdiť vplyv na príjemcu | 45 min | | 3. (6.–9. r.) | Odkiaľ je táto fotografia. Žiaci dostanú obrázok kolujúci na sociálnej sieti aj s popisom. Úlohou je nájsť pôvodný zdroj (spätné vyhľadávanie obrázka) a posúdiť, či popis sedí. | Kriticky hodnotiť text z hľadiska zámeru, argumentácie a dôveryhodnosti | Overiť pôvod, dôveryhodnosť a pravdivosť zdroja, rešpektovať autorské práva | 60 min |

Posledná úloha je zároveň prienik s digitálnou a AI gramotnosťou. Prieniky sú v poriadku a v novom kurikule sú skôr pravidlom než výnimkou — jedna aktivita spravidla obslúži dve alebo tri prierezové gramotnosti. Do učebných osnov ju však zapíšte raz, pod predmet, v ktorom sa reálne odučí.

Ako to zapísať tak, aby to nebola veta o dôležitosti čítania

Zápis, ktorý unesie kontrolu, obsahuje tri veci: ročník, nosič a výstup. Namiesto „rozvíjame čitateľskú gramotnosť naprieč predmetmi" napíšte do učebných osnov niečo v tvare: 5. ročník, Človek a spoločnosť — žiak porovná fotografiu s popiskom a článok o tej istej udalosti a písomne uvedie, v čom sa líšia; výstup: odsek v žiackom portfóliu.

Rozdiel je v tom, čo z toho vie preveriť tretia osoba. Prvá formulácia sa nedá overiť ani vyvrátiť, druhá áno.

Dve veci, ktoré sa pri zápise oplatí ustrážiť:

• Gradácia musí byť viditeľná. Ak sa v treťom aj v siedmom ročníku objaví úloha „opíš, čo je na obrázku", niečo chýba. Rozdiel medzi cyklami je v prílohe formulovaný jasne: v prvom cykle žiak rozpozná a opíše, v druhom porovná a vysvetlí význam, v treťom overí pôvod a odhalí manipuláciu.
• Tvorba nie je bonus. Obidve zložky majú v procesuálnom rámci tvorbu ako rovnocennú položku — žiak má tvoriť vlastné texty aj vlastné vizuálne výstupy (grafy, mapy, prezentácie, vizuálne príbehy) primerané účelu a cieľovej skupine. Úlohy, kde žiak len prijíma, pokrývajú polovicu.

Kde sa to najčastejšie pokazí

Prvá chyba je zúženie na hodiny slovenského jazyka a literatúry. Čitateľská a vizuálna gramotnosť je prierezová práve preto, že graf v matematike, mapa v oblasti Človek a spoločnosť a schéma v prírodovednom predmete sú rovnako platné materiály. Ak sa v ŠkVP objaví len pri jednom predmete, je zapísaná ako doménová, nie prierezová.

Druhá chyba je opačná: rozprestrieť ju cez všetky predmety tak rovnomerne, že sa za ňu nikto necíti zodpovedný. Sprievodca NIVaM k tvorbe ŠkVP odporúča pri kontrole osnov sledovať medzipredmetovú nadväznosť a gradáciu výstupov práve preto, aby sa ciele „medzi sebou nepredbiehali a vzájomne na seba nadväzovali". Pri prierezovej gramotnosti to prakticky znamená určiť pre každý cyklus jeden alebo dva predmety, ktoré ju nesú, a ostatné brať ako podporu.

Tretia chyba je hodnotenie. Známka z čitateľskej gramotnosti neexistuje a nemá vzniknúť. Program stavia priebežné hodnotenie na formatívnom hodnotení a dopĺňa ho sebahodnotením a rovesníckym hodnotením. Pri týchto úlohách to znamená spätnú väzbu k výstupu a otázku, čo by žiak nabudúce urobil inak.

Ako sa v ŠkVP zapisuje iná prierezová gramotnosť a čo s ňou robí starší národný štandard, rozoberá článok o finančnej gramotnosti. Monitorovanie vlastného porozumenia, ktoré čitateľská zložka vyžaduje, patrí už do nadpredmetového konceptu — o ňom je článok o metakognícii v triede.