Informatika v novom kurikule: čo sa zmenilo
Predmet informatika má v novom rámcovom učebnom pláne spolu šesť hodín za celé základné vzdelávanie. Informatická gramotnosť je pritom doménová a patrí celej vzdelávacej oblasti. Čo z toho vyplýva pre učebný plán a čo má žiak vedieť na konci každého cyklu.
Informatika ZŠ má v novom rámcovom učebnom pláne spolu šesť hodín za celé základné vzdelávanie: jednu za prvý cyklus, dve za druhý a tri za tretí. Informatická gramotnosť, ktorá je jednou z ôsmich doménových gramotností, je pritom podstatne širšia než tých šesť hodín unesie. To je jadro zmeny — gramotnosť má vlastníka na úrovni vzdelávacej oblasti Matematika a informatika, nie na úrovni jedného predmetu, a učebný plán školy musí toto rozdelenie zvládnuť sám.
Zdrojom je konsolidované znenie štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie podľa dodatku č. 5 a jeho príloha Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť. Údaje platia k 3. augustu 2026.
Šesť hodín za deväť rokov
| Vzdelávacia oblasť | Predmet | 1. cyklus (1. – 3. r.) | 2. cyklus (4. – 5. r.) | 3. cyklus (6. – 9. r.) |
|---|---|---|---|---|
| Matematika a informatika | matematika | 12 | 8 | 17 |
| informatika | 1 | 2 | 3 | |
| Sumár celého plánu bez disponibilných hodín | 64 | 49 | 103 | |
| Voliteľné (disponibilné) hodiny | 6 | 4 | 16 |
Čísla v rámcovom učebnom pláne sú súčty týždenných dotácií za celý cyklus, nie za rok. Jedna hodina informatiky v prvom cykle teda znamená, že v jednom z troch ročníkov sa informatika vyučuje jednu hodinu týždenne — a v ostatných dvoch vôbec, ak škola nesiahne po disponibilných hodinách.
Poznámka 2 k rámcovému učebnému plánu s tým počíta: predmet s jednohodinovou dotáciou, teda 33 hodín ročne, možno zaradiť ako jednu hodinu týždenne počas celého roka, ako dve hodiny každý druhý týždeň, len v prvom alebo len v druhom polroku, alebo si škola môže zvoliť vlastnú organizáciu — exkurziu, blokové vyučovanie, kurz. Pri informatike v prvom cykle je bloková alebo polročná organizácia často rozumnejšia než jedna rozdrobená hodina týždenne.
Oblasť sa premenovala a nie je to kozmetika
V štátnom vzdelávacom programe z roku 2015 sa oblasť volala Matematika a práca s informáciami a poňatie predmetu vystihoval už samotný názov: ťažiskom bola práca s informáciami a s prostriedkami informačných a komunikačných technológií. Informatika v nej vystupovala predovšetkým ako práca s nástrojom.
Nový program oblasť premenoval na Matematika a informatika a informatickú gramotnosť vymedzil cez koncepty, nie cez aplikácie. Obsahový rámec žiada porozumenie základným informatickým konštrukciám — sekvencia, opakovanie, vetvenie, premenná, podmienka, vstup, výstup a podprogram — a prácu s údajovými štruktúrami: postupnosť, tabuľka, mriežka, jednoduchý graf, strom a časová os. Procesuálny rámec začína analýzou informatického problému a identifikáciou potrebných údajov, krokov a rozhodovacích miest.
To je posun k informatickému mysleniu a je to najväčšia zmena, ktorú nové kurikulum do tohto predmetu prinieslo. Práca s textovým editorom a prezentáciou v ňom zostáva, ale prestala byť ťažiskom.
Čo má žiak vedieť na konci každého cyklu
| Koniec cyklu | Programovanie a algoritmy | Údaje a digitálne produkty | Informácie a bezpečnosť |
|---|---|---|---|
| 3. ročník | Zostaví jednoduchý program ako postupnosť príkazov, upraví ho a opraví. Pozná pravdivostné vzťahy a sekvenciu príkazov. | Vytvára a upravuje jednoduché texty a obrázky, organizuje informácie v postupnostiach a tabuľkách. | Používa webové stránky, vyhľadáva informácie, správa sa bezpečne a uvedie príklady využitia technológií v bežnom živote. |
| 5. ročník | Vytvára programy s cyklami a parametrami, identifikuje vzory a navrhuje vylepšené riešenia. | Upravuje a kombinuje text, obrázok, animáciu, prezentáciu, zvuk a video; pracuje so stromami a grafmi, šifruje podľa pravidiel. | Vyhľadáva a posudzuje informácie z webu, porovnáva zdroje, pozná riziká a primerane využíva nástroje umelej inteligencie. |
| 9. ročník | Pracuje s premennou, vetvením, cyklom s neznámym počtom opakovaní, podprogramom a vstupom. Tvorí programy s náhodnosťou, posudzuje riešiteľnosť, optimalizuje. | Vytvára pokročilejšie digitálne produkty, používa tabuľky, grafy, stromy a časovú os, pracuje s operačným systémom a sieťovými zariadeniami. | Rozumie manipulácii, misinformáciám, dezinformáciám a digitálnej stope, vytvára jednoduchý webový obsah. |
Dva rozdiely oproti staršiemu poňatiu sú v tabuľke vidieť priamo. Prvý: cyklus s neznámym počtom opakovaní a podprogram sú na konci deviateho ročníka očakávaním, nie rozšírením pre záujemcov. Druhý: umelá inteligencia sa objavuje už na konci piateho ročníka, a to ako nástroj, ktorý žiak „primerane využíva" — nie ako téma na prednášku.
Informatická gramotnosť nie je digitálna a AI gramotnosť
Toto je zámena, ktorá v školských dokumentoch spôsobuje najviac zmätku, lebo obidve pracujú s počítačom.
Informatická gramotnosť je doménová. Doménové gramotnosti sú v programe vymedzené ako súbor vedomostí, zručností, postojov a stratégií viazaných na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo predmet. Táto patrí oblasti Matematika a informatika a nesie ju predovšetkým predmet informatika.
Digitálna a AI gramotnosť je prierezová. Prierezové gramotnosti presahujú jednotlivé oblasti a uplatňujú sa vo viacerých kontextoch učenia. Túto rozvíja rovnako hodina dejepisu, na ktorej žiaci overujú zdroj, ako hodina informatiky.
Praktický dôsledok pre ŠkVP: informatická gramotnosť sa zapisuje do učebných osnov predmetu informatika a čiastočne matematiky. Digitálna a AI gramotnosť sa zapisuje naprieč predmetmi a do tematických dní. Ak škola obidve zlúči do jednej vety pri informatike, prierezová gramotnosť v dokumente zmizne.
Päť rozhodnutí, ktoré musí urobiť učebný plán
- V ktorom ročníku prvého cyklu bude informatika. Jedna hodina za tri roky sa musí niekam zaradiť. Tretí ročník býva prirodzenejší než prvý, ale je to rozhodnutie školy a musí byť v pláne viditeľné.
- Ako sa tá hodina odučí. Týždenne, každý druhý týždeň dvojhodinovo, alebo blokovo. Poznámka 2 rámcového učebného plánu všetky varianty pripúšťa.
- Či sa siahne po disponibilných hodinách. V treťom cykle je ich 16 a informatika s tromi hodinami za štyri roky je jedným z prirodzených kandidátov na posilnenie.
- Ktoré časti informatickej gramotnosti prevezme matematika. Údajové štruktúry, tabuľky, grafy a práca s postupnosťami majú prienik s obsahovou oblasťou matematiky „závislosti, vzťahy a narábanie s údajmi". Tento prienik sa oplatí dohodnúť medzi vyučujúcimi, nie ho nechať na náhodu.
- Kde sa rieši bezpečnosť a digitálna stopa. Ak to má byť len v informatike, tri hodiny za štyri roky na to nestačia; ak to má byť aj inde, patrí to do osnov tých predmetov.
Ako sa v ŠkVP zapisuje prierezová gramotnosť, ktorá sa s informatikou prekrýva, rozoberá článok o digitálnej a AI gramotnosti. Rozdiel medzi doménovou a prierezovou gramotnosťou a úplný zoznam nájdete v prehľade gramotností. Druhý predmet tej istej oblasti rozoberá článok o matematickej gramotnosti a výučbe matematiky.
Časté otázky
- Koľko hodín má informatika v novom rámcovom učebnom pláne?
- Jednu hodinu za celý prvý cyklus (1. – 3. ročník), dve za druhý cyklus (4. – 5. ročník) a tri za tretí cyklus (6. – 9. ročník). Spolu šesť hodín týždennej dotácie rozložených do deviatich rokov. Ide o minimá za cyklus — škola ich môže navýšiť z voliteľných (disponibilných) hodín, ktorých má 6 v prvom cykle, 4 v druhom a 16 v treťom.
- Ako sa volá vzdelávacia oblasť, do ktorej informatika patrí?
- Matematika a informatika. V štátnom vzdelávacom programe z roku 2015 sa tá istá oblasť volala Matematika a práca s informáciami. Premenovanie zodpovedá posunu od práce s informačnými technológiami ako nástrojom k informatike ako disciplíne s vlastnými konceptmi.
- Je informatická gramotnosť to isté ako digitálna a AI gramotnosť?
- Nie. Informatická gramotnosť je jednou z ôsmich doménových gramotností a je viazaná na vzdelávaciu oblasť Matematika a informatika. Digitálna a AI gramotnosť je jednou zo šiestich prierezových gramotností a patrí všetkým oblastiam. Prekrývajú sa v témach bezpečnosti a práce s informáciami, ale majú iného vlastníka.
- Čo má žiak vedieť z informatiky na konci 9. ročníka?
- Podľa gradačnej postupnosti rieši informatické problémy s využitím základných algoritmických konštrukcií vrátane premennej, vetvenia, cyklu s neznámym počtom opakovaní, podprogramu a vstupu. Vytvára programy pracujúce s náhodnosťou, posudzuje riešiteľnosť úloh, modifikuje a optimalizuje programy, pracuje s operačným systémom a sieťovými zariadeniami a vytvára jednoduchý webový obsah.
