Späť na blogZákladné školy

Hodnotenie žiakov v ŠkVP podľa nového kurikula

Vzdelávacie štandardy sú napísané na koniec cyklu, nie na koniec ročníka. Kapitola o hodnotení v ŠkVP tomu musí zodpovedať, inak škola hodnotí voči niečomu, čo v danom ročníku ešte nemá byť dosiahnuté. Model hodnotenia v štyroch krokoch a to, čo o formách hovorí ŠVP.

Miroslav Douda23. augusta 20265 min čítania

Vzdelávacie štandardy sú v novom kurikule napísané na koniec vzdelávacieho cyklu, teda na koniec 3., 5. a 9. ročníka. Hodnotenie žiakov tomu musí zodpovedať: priebežne sa hodnotí voči ročníkovým výstupom, ktoré si škola sama stanovila v učebných osnovách, a nie voči štandardu cyklu. Škola, ktorá rozpis štandardov do ročníkov nemá, nemá ani voči čomu hodnotiť.

Školský vzdelávací program ZŠ musí kapitolu o hodnotení obsahovať — vyplýva to z § 7 ods. 4 písm. h) školského zákona. Čo do nej patrí, určuje kapitola 12 konsolidovaného znenia ŠVP pre základné vzdelávanie spolu s § 55 zákona č. 245/2008 Z. z. a vyhláškou č. 223/2022 Z. z. o základnej škole. Stav k 3. augustu 2026.

Prečo cyklová logika mení hodnotenie

V starom systéme boli výstupy viazané na ročník, takže na konci ročníka sa hodnotilo voči tomu, čo v ňom bolo predpísané. Teraz je predpísaný len koniec cyklu a medzikroky si stanovuje škola.

Z toho plynú dve veci. Prvá: v prvom a druhom ročníku cyklu žiak ešte nemá dosahovať štandard cyklu, a hodnotiť ho voči nemu je vecná chyba. Druhá: hodnotenie sa stáva priamo závislé od kvality rozpisu v učebných osnovách. Ak je rozpis nepresný, nepresné bude aj hodnotenie a nedá sa to zachrániť lepšie napísanou kapitolou.

ŠVP to formuluje cez princíp kriteriálnosti: činnosti, prejavy a výkony žiaka sa posudzujú „vo vzťahu k vopred stanoveným kritériám (vzdelávacím štandardom, hodnotiacim kritériám, úrovňovým hodnotiacim rámcom, minimálnemu učebnému výstupu), nie vo vzťahu k výkonom ostatných žiakov".

Priebežné, súhrnné a čo je medzi tým

ŠVP rozlišuje hodnotenie podľa toho, kedy prebieha.

Priebežné hodnotenie beží počas klasifikačného obdobia. Sleduje a diagnostikuje úroveň, poskytuje včasnú spätnú väzbu a podporuje ďalšie učenie. Vnútri neho ŠVP rozlišuje tri typy:

  • diagnostické — pred preberaním nového učiva, na zistenie východiskovej úrovne,
  • formatívne — hlavný typ hodnotenia v základnom vzdelávaní; výstupy majú formu inštruktívnej slovnej spätnej väzby bez ohľadu na to, akú formu priebežného hodnotenia škola v predmete používa,
  • sumatívne — po ukončení tematického celku, s cieľom posúdiť úroveň zvládnutia; predchádza mu formatívne hodnotenie.

Súhrnné hodnotenie je na konci hodnotiaceho obdobia a dáva celkovú informáciu o dosiahnutých výsledkoch vo vzťahu k cieľom a vzdelávacím štandardom.

Poradie v tom treťom bode je zámerné a v praxi sa porušuje najčastejšie: sumatívnemu hodnoteniu má predchádzať formatívne. Písomka bez predchádzajúcej inštruktívnej spätnej väzby je podľa tejto logiky predčasná.

Formy, ktoré si škola vyberá

| | Priebežné hodnotenie | Súhrnné hodnotenie | |---|---|---| | Klasifikácia | áno | áno | | Slovné hodnotenie | áno | 1. – 5. ročník; 6. – 9. ročník, ak nejde o vybrané predmety | | Kombinované | áno | áno | | Iná forma (rubriky, portfólio, kombinácia nástrojov) | áno | nie |

Dva dôsledky, ktoré sa oplatí premyslieť pred písaním kapitoly. Rubriky a portfólio sú legitímnou formou priebežného hodnotenia, ale súhrnné hodnotenie sa cez ne vyjadriť nedá. A druhý: forma súhrnného hodnotenia v predmete nemusí byť rovnaká ako forma priebežného. Škola teda môže celý rok pracovať s portfóliom a na vysvedčení klasifikovať, ak to napíše do ŠkVP.

Klasifikačné stupne zostávajú 1 až 5, teda výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný. ŠVP k nim pridáva požiadavku, ktorá sa dá skontrolovať: klasifikácia sa má opierať „o viacero dôkazov o učení žiaka, nielen o jednorazový výsledok". Jedna písomka za polrok teda podmienku nespĺňa, aj keď je opravená a odôvodnená.

Vo výbere foriem je zmysluplné začať od toho, čo škola reálne robí, nie od toho, čo znie moderne. Kapitola, ktorá sľubuje portfóliá vo všetkých predmetoch, sa po roku prepisuje.

Model hodnotenia v štyroch krokoch

  1. Určte ročníkové výstupy. Nie je to úloha kapitoly o hodnotení, ale bez nej sa kapitola napísať nedá. Vychádzajú z rozpisu štandardov cyklu do ročníkov v učebných osnovách.
  2. Ku každému ročníkovému výstupu priraďte kritérium. Kritérium je opis toho, ako vyzerá zvládnutý výkon. Toto je miesto, kde sa oplatí použiť úrovňové hodnotiace rámce — ŠVP ich menuje ako jednu z možných opôr popri štandardoch a minimálnom učebnom výstupe.
  3. Rozhodnite o formách zvlášť pre priebežné a zvlášť pre súhrnné hodnotenie, predmet po predmete a ročník po ročníku. ŠVP žiada práve túto úroveň konkrétnosti: „konkrétny spôsob využitia týchto foriem v jednotlivých ročníkoch a predmetoch vymedzuje školský vzdelávací program".
  4. Popíšte, ako sa zisťuje dosiahnutie minimálneho učebného výstupu. Je to dolná hranica pri hodnotení a základný referenčný bod pri rozhodovaní o priznaní stupňa vzdelania a o postupe do ďalšieho cyklu.

K tomu dve veci, ktoré ŠVP menuje ako súčasť hodnotenia a v školských dokumentoch chýbajú najčastejšie: sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie. Nie sú doplnkom, ale nástrojom rozvoja metakognície a zodpovednosti, a rovesnícke hodnotenie má prebiehať podľa vopred dohodnutých kritérií.

Čo v kapitole býva zle napísané

Najčastejšie je to kapitola prepísaná z metodického pokynu — všeobecná, správna a nepoužiteľná, lebo z nej nevyplýva, čo sa deje v konkrétnom predmete v konkrétnom ročníku. Druhá častá chyba je kapitola, ktorá menuje formy, ale nepomenúva kritériá; žiak má pritom podľa ŠVP právo poznať zdôvodnenie každého svojho hodnotenia a kritériá majú byť vopred známe aj zákonným zástupcom.

Tretia: hodnotenie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zredukované na vetu, že sa postupuje podľa odporúčaní poradenského zariadenia. ŠVP tu žiada viac — hodnotenie sa realizuje v súlade s podpornými opatreniami a individuálnym vzdelávacím programom a skúma sa najmä to, či žiak dosiahol minimálny učebný výstup pri primeranej podpore.

Ak revidujete kapitolu podľa dodatku č. 5, začnite jej porovnaním s kapitolou 12 ŠVP a až potom sa púšťajte do formulácií. Rozdiel oproti pôvodnému textu býva menší, než sa čaká — a sústredený práve do cyklovej logiky a do formatívneho hodnotenia. Vzdelávacie štandardy, z ktorých celá kapitola vychádza, rozoberá text o výkonových a obsahových štandardoch.

Časté otázky

Voči čomu sa hodnotí, keď je štandard napísaný na koniec cyklu?
Voči ročníkovým výstupom, ktoré si škola sama stanovila v učebných osnovách pri rozpise štandardov cyklu do ročníkov. Štandard cyklu je cieľová méta, ročníkový výstup je medzikrok. Ak škola rozpis do ročníkov nemá, nemá ani voči čomu priebežne hodnotiť.
Ktorý typ hodnotenia je podľa ŠVP hlavný?
Formatívne. ŠVP ho označuje doslova za hlavný typ hodnotenia v základnom vzdelávaní. Jeho výstupy majú formu inštruktívnej slovnej spätnej väzby, ústnej alebo písomnej, a to bez ohľadu na to, akú formu priebežného hodnotenia škola v danom predmete používa.
Musí byť súhrnné hodnotenie v rovnakej forme ako priebežné?
Nie. ŠVP to hovorí priamo: forma súhrnného hodnotenia vo vyučovacom predmete nemusí byť rovnaká ako forma priebežného hodnotenia v danom predmete. Škola teda môže priebežne hodnotiť rubrikami alebo portfóliom a súhrnne klasifikovať.
Čo je minimálny učebný výstup a kedy sa použije?
Základná kvalitatívna úroveň vedomostí a spôsobilostí nutná a postačujúca na priznanie stupňa vzdelania a na postup do ďalšieho cyklu. Je to dolná hranica pri hodnotení. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť hodnotený ako prospel aj vtedy, keď nedosahuje celú vyššiu úroveň štandardov, ale minimálny učebný výstup dosahuje.
Kde sa hodnotenie v ŠkVP zapisuje?
Do kapitoly hodnotenie žiakov, ktorá je povinnou súčasťou ŠkVP podľa § 7 ods. 4 písm. h) školského zákona. Konkrétny spôsob využitia jednotlivých foriem v ročníkoch a predmetoch vymedzuje podľa ŠVP práve školský vzdelávací program.
hodnotenie žiakovŠkVPformatívne hodnoteniecyklyminimálny učebný výstup
Články na blogu majú informačný charakter a nenahrádzajú právne, metodické ani pedagogické stanovisko. Konkrétny postup školy vždy overte podľa aktuálnych podkladov ministerstva školstva, NIVaM a interných pravidiel školy.