Hodnotenie žiakov so špeciálnymi potrebami v ŠkVP
Kapitola o hodnotení musí povedať tri veci: akou formou sa hodnotí, ako sa forma upravuje pri žiakoch so ŠVVP a ako škola vyjadrí, či žiak dosiahol minimálny učebný výstup. Formulácie, ktoré zodpovedajú realite špeciálneho vzdelávania a zároveň obstoja pri kontrole.
Hodnotenie žiakov so ŠVVP — teda so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami — musí byť v ŠkVP popísané tromi vecami: akou formou sa v ktorom ročníku a predmete hodnotí, ako sa táto forma upravuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu a podporných opatrení, a ako škola vyjadrí, či žiak dosiahol minimálny učebný výstup. Tretia vec je nová a je najdôležitejšia — minimálny učebný výstup je dolná hranica, pri ktorej žiak prospel, aj keď nezvládol celé vzdelávacie štandardy.
Zdrojom je kapitola 12 konsolidovaného znenia štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie podľa dodatku č. 5. Údaje platia k 3. augustu 2026.
Minimálny učebný výstup je os celej kapitoly
Program ho definuje ako „základnú kvalitatívnu úroveň vedomostí, zručností – spôsobilostí nutných a postačujúcich na priznanie stupňa vzdelania a na postup do ďalšieho vzdelávacieho cyklu alebo stupňa vzdelávania". Pri žiakovi so ŠVVP sa pri hodnotení skúma najmä to, či ho dosiahol pri primeranej podpore — pri úprave metód, tempa, foriem práce, prostredia a pomôcok.
Praktický dôsledok je veľký a v školách sa naň zabúda. Pre žiaka s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia rozhoduje minimálny učebný výstup o tom, aký stupeň vzdelania na konci základnej školy dostane:
| Situácia na konci základnej školy | Získaný stupeň vzdelania |
|---|---|
| Žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia splnil požiadavky minimálneho učebného výstupu | nižšie stredné vzdelanie (ISCED 2, SKKR/EKR 2) |
| Žiak s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia nesplnil požiadavky minimálneho učebného výstupu | primárne vzdelanie (ISCED 1, SKKR/EKR 1) |
| Žiak so stredným, ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia — absolvovaním posledného ročníka | primárne vzdelanie (ISCED 1) |
Nižšie stredné vzdelanie je pritom podmienkou na to, aby sa žiak uchádzal o pokračovanie v strednej škole. Kapitola o hodnotení teda nie je administratívna formalita — je to miesto, kde škola popíše, ako toto rozhodnutie vzniká.
Formy, z ktorých si škola vyberá
Program rozlišuje formy priebežného a formy súhrnného hodnotenia a nie sú to tie isté zoznamy.
| Priebežné hodnotenie | Súhrnné hodnotenie | |
|---|---|---|
| Klasifikácia | áno | áno |
| Slovné hodnotenie | áno | 1. – 5. ročník; 6. – 9. ročník, ak nejde o niektorý z vybraných vyučovacích predmetov podľa § 55 školského zákona |
| Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia | áno | áno |
| Iná forma (hodnotiace rubriky, portfólio, kombinácia nástrojov) | áno | nie je uvedená medzi formami súhrnného hodnotenia |
Dve veci z toho stojí za to prebrať na pedagogickej rade skôr, než sa kapitola dopíše. Po prvé, forma súhrnného hodnotenia vo vyučovacom predmete nemusí byť rovnaká ako forma priebežného hodnotenia. Škola môže celý rok hodnotiť slovne a na vysvedčení klasifikovať. Po druhé, portfólio a hodnotiace rubriky sú legitímne nástroje priebežného hodnotenia — ale samotné vysvedčenie sa nimi nevyplní.
Pri žiakovi so ŠVVP sa forma volí tak, aby bola v súlade so školským zákonom, vyhláškou č. 223/2022 Z. z. o základnej škole a podpornými opatreniami, aby zodpovedala individuálnym potrebám žiaka a aby umožňovala jasne vyjadriť, do akej miery žiak dosahuje minimálny učebný výstup a prípadne vyššiu úroveň štandardov.
Formulácie, ktoré unesú kontrolu
Väčšina kapitol o hodnotení v špeciálnych školách trpí tým istým: sú napísané v jazyku dobrých úmyslov. Rozdiel medzi vetou, ktorú si prečíta inšpekcia bez otázok, a vetou, ktorá otázky vyvolá, je v tom, či sa z nej dá odvodiť postup.
| Formulácia, ktorá nestačí | Formulácia, z ktorej sa dá postupovať |
|---|---|
| „Žiakov so ŠVVP hodnotíme individuálne." | „Pri žiakovi so ŠVVP sa forma hodnotenia určuje pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu a zapisuje sa doň pre každý predmet zvlášť. Zmenu formy počas školského roka schvaľuje riaditeľ na návrh triedneho učiteľa a školského špeciálneho pedagóga." |
| „Zohľadňujeme odporúčania poradenského zariadenia." | „Úpravy hodnotenia vychádzajú z vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie a z poskytovaných podporných opatrení; ich zoznam je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu a vyhodnocuje sa najmenej raz za polrok." |
| „Hodnotíme pokrok žiaka." | „Pokrok posudzujeme voči predchádzajúcemu výkonu toho istého žiaka, nie voči triednemu priemeru. Pri každom polročnom vyhodnotení sa uvedie, ktoré čiastkové ciele individuálneho vzdelávacieho programu boli splnené." |
| „Žiak je hodnotený slovne." | „V 1. až 5. ročníku je súhrnné hodnotenie slovné vo všetkých predmetoch. V 6. až 9. ročníku je slovné vo všetkých predmetoch okrem tých, ktoré podľa § 55 školského zákona slovné hodnotenie ako súhrnnú formu nepripúšťajú; v nich hodnotíme kombinovane." |
| „Sledujeme, či žiak zvláda učivo." | „Pri každom polročnom hodnotení sa uvedie, či žiak dosahuje minimálny učebný výstup v danom predmete. Táto informácia je podkladom pre rozhodovanie o postupe do ďalšieho cyklu a o stupni vzdelania." |
Vpravo nie je viac slov kvôli slovám. Je tam kto, kedy, voči čomu a kde sa to zapisuje — štyri veci, ktoré z vety robia pravidlo.
Čo robiť, keď žiak minimálny učebný výstup nedosahuje
Program na to má postup a oplatí sa ho do ŠkVP prepísať, lebo ide o situáciu, v ktorej sa rozhoduje o vzdelávacej dráhe dieťaťa:
- Škola zhodnotí účinnosť doterajších podporných opatrení a zváži ich úpravu alebo posilnenie.
- V spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a so zákonným zástupcom posúdi vhodnosť ďalšieho vzdelávacieho postupu — úpravu individuálneho vzdelávacieho programu, využitie ďalších stupňov podpory alebo iné postupy podľa školského zákona.
- Pri rozhodovaní o opakovaní ročníka alebo zmene vzdelávacej dráhy uplatňuje zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa.
Poradie je záväzné v tom zmysle, že opakovanie ročníka je až tretí krok, nie prvý. Kapitola, ktorá tento postup nespomína, necháva učiteľa v najťažšom rozhodnutí bez opory.
Čo do kapitoly nepatrí
Hodnotenie osobnosti žiaka. Program hovorí, že predmetom hodnotenia nie je osobnosť žiaka ani jeho psychologické charakteristiky, „prípadne jeho limity vyplývajúce zo znevýhodnenia", ale výlučne proces a výsledky učenia sa, úsilie a angažovanosť. Diagnóza sa v ŠkVP neuvádza a do hodnotenia nevstupuje ako dôvod nižšej známky.
Ďalej sem nepatrí obsah konkrétneho individuálneho vzdelávacieho programu. Ten je dokumentom jedného žiaka a je dynamický — priebežne sa vyhodnocuje a upravuje. ŠkVP popisuje pravidlo, podľa ktorého sa individuálne vzdelávacie programy tvoria a vyhodnocujú, nie ich obsah.
A nepatrí sem ani výsledok externého testovania ako kritérium. Program hovorí, že výsledky národných a medzinárodných testovaní nesmú byť jediným ani dominantným kritériom pri hodnotení jednotlivých žiakov ani kvality práce učiteľov či škôl.
Dokedy to musí byť hotové
Pre základné školy a triedy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením platí nový štátny vzdelávací program s možnosťou uplatnenia od školského roku 2026/2027 a s povinnosťou od školského roku 2027/2028. Rovnaká povinnosť od 2027/2028 platí pre školy a triedy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Bežné základné školy majú povinnosť už od 2026/2027 — špeciálne školy teda majú o rok viac, ale je to jediný rok navyše.
Ako je hodnotenie postavené v novom kurikule všeobecne, rozoberá článok o kapitole hodnotenia v ŠkVP. Pojmy, ktoré sa v starších dokumentoch špeciálnych škôl ešte objavujú a dnes už neplatia, sú v prehľade terminológie v špeciálnom školstve. Povinný obsah školského vzdelávacieho programu podľa § 7 nájdete v prehľade dokumentu.
Časté otázky
- Môže žiak so ŠVVP prospieť, aj keď nezvládne celé vzdelávacie štandardy?
- Áno. Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie hovorí, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môže byť v celkovom hodnotení hodnotený ako prospel aj vtedy, ak nedosahuje celú vyššiu úroveň vzdelávacích štandardov, ale dosahuje minimálny učebný výstup. Minimálny učebný výstup je v programe definovaný ako dolná hranica pri hodnotení.
- Kedy sa dá použiť slovné hodnotenie ako súhrnné hodnotenie?
- Podľa štátneho vzdelávacieho programu je slovné hodnotenie formou súhrnného hodnotenia pre 1. až 5. ročník a pre 6. až 9. ročník vtedy, ak nejde o niektorý z vybraných vyučovacích predmetov podľa § 55 zákona č. 245/2008 Z. z. Konkrétny spôsob využitia foriem v jednotlivých ročníkoch a predmetoch vymedzuje školský vzdelávací program.
- Musí byť forma súhrnného hodnotenia rovnaká ako forma priebežného?
- Nie. Štátny vzdelávací program to hovorí výslovne: forma súhrnného hodnotenia vo vyučovacom predmete nemusí byť rovnaká ako forma priebežného hodnotenia v danom predmete. Škola teda môže počas roka hodnotiť slovne a na vysvedčení klasifikovať, alebo naopak — musí to však mať v ŠkVP napísané.
- Čo robiť, keď žiak nedosahuje minimálny učebný výstup ani s podporou?
- Program určuje tri kroky: škola zhodnotí účinnosť doterajších podporných opatrení a zváži ich úpravu alebo posilnenie; v spolupráci so zariadením poradenstva a prevencie a so zákonným zástupcom posúdi vhodnosť ďalšieho vzdelávacieho postupu; pri rozhodovaní o opakovaní ročníka alebo zmene vzdelávacej dráhy uplatňuje zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa.
- Odkedy platí nový štátny vzdelávací program pre špeciálne školy?
- V základných školách a triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením s možnosťou uplatnenia od školského roku 2026/2027 a s povinnosťou od školského roku 2027/2028. Pre školy a triedy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním je povinnosť tiež od 2027/2028. Bežné základné školy majú povinnosť už od 2026/2027.