Späť na blogGramotnosti

Finančná gramotnosť a národný štandard: ako ich prepojiť so ŠkVP

Národný štandard finančnej gramotnosti z roku 2017 a nový štátny vzdelávací program sú dva samostatné dokumenty, ktoré sa navzájom necitujú a delia žiakov inak. Kde presne sa v ŠkVP stretávajú, ako preložiť tri úrovne štandardu na tri vzdelávacie cykly a čo si na tom všimne inšpekcia.

Miroslav Douda17. augusta 20267 min čítania

Národný štandard finančnej gramotnosti a nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie sú dva samostatné dokumenty, ktoré sa navzájom necitujú a delia žiakov na iné skupiny. Štandard z roku 2017 rozpisuje šesť tém do troch úrovní podľa stupňa vzdelania. Nový štátny vzdelávací program zaraďuje finančnú gramotnosť medzi šesť prierezových gramotností a jej gradáciu píše na koniec 3., 5. a 9. ročníka. Zosúladiť ich musí škola sama, a to na štyroch konkrétnych miestach ŠkVP: v cieľoch výchovy a vzdelávania, v učebnom pláne, v učebných osnovách a v kapitole o hodnotení.

Údaje v článku platia k 3. augustu 2026.

Prečo sú to dva dokumenty a ktorý z nich zaväzuje

Národný štandard finančnej gramotnosti vo verzii 1.2 schválilo ministerstvo 9. marca 2017 pod číslom 2017-1053/10961:12-10E0 s účinnosťou od 1. septembra 2017. Naďalej ho zverejňuje na svojom webe a nezrušilo ho. Popisuje sa v ňom ako „rámec pre tvorbu školských vzdelávacích programov" a je adresovaný zriaďovateľom, učiteľom a tvorcom ŠkVP.

Nový štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie o ňom mlčí. V konsolidovanom znení podľa dodatku č. 5 sa slovné spojenie „finančná gramotnosť" vyskytuje jediný raz — v zozname šiestich prierezových gramotností. Vlastné vymedzenie finančnej gramotnosti má program v prílohe Vymedzenie gramotností a ich gradačná postupnosť, kde je rozpísaná do postojového, obsahového a procesuálneho rámca a do troch gradačných bodov na konci 3., 5. a 9. ročníka.

Záväzný pre vypracovanie ŠkVP je podľa § 6 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. štátny vzdelávací program. Národný štandard je podklad, nie zoznam položiek na odpísanie. Zaväzuje aj tretia vec, na ktorú sa zabúda: § 4 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. menuje finančnú gramotnosť medzi cieľmi výchovy a vzdelávania. Ciele výchovy a vzdelávania sú pritom povinnou kapitolou ŠkVP podľa § 7 ods. 4 písm. b).

Kde presne sa finančná gramotnosť dostane do ŠkVP

Prierezové gramotnosti nemajú v novom kurikule vlastnú kapitolu. Metodický sprievodca NIVaM to hovorí priamo: v štátnom vzdelávacom programe „už nie je možné nájsť samostatne vyčlenený obsah tzv. prierezových tém". Ciele a obsahy prierezových gramotností sú rozpustené vo vzdelávacích oblastiach. Preto sa hľadajú na štyroch miestach.

| Miesto v ŠkVP | Čo tam patrí | Právny alebo metodický základ | |---|---|---| | Ciele výchovy a vzdelávania | Zmienka o finančnej gramotnosti ako o cieli, previazaná s víziou školy | § 7 ods. 4 písm. b) a § 4 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. | | Učebný plán školy | Tematické dni pre 2. a 3. cyklus s pomenovanou témou a ročníkom | poznámka 7 k rámcovému učebnému plánu | | Učebné osnovy predmetov | Konkrétne učivo a ročníkové ciele, najmä v oblastiach Človek a spoločnosť, Človek a svet práce a Matematika a informatika | § 9 ods. 7 školského zákona | | Hodnotenie žiakov | Ako škola overí, že žiak dosiahol gradačné body na konci cyklu | kap. 12 štátneho vzdelávacieho programu |

Najkonkrétnejšie z toho sú tematické dni. Škola ich realizuje v 2. a 3. cykle pre každú triedu v rozsahu najmenej štyroch vyučovacích dní za polrok, jeden deň je šesť vyučovacích hodín, a ciele a obsah pre jednotlivé ročníky si zadefinuje v ŠkVP. Osem dní ročne v každom ročníku od štvrtého vyššie je rozsah, ktorý sa nedá napísať jednou vetou. Ukážkový učebný plán v sprievodcovi Tvorba školského vzdelávacieho programu má medzi ôsmimi tematickými dňami priamo položku „Deň finančnej gramotnosti". Je to ukážka, nie povinnosť — ale je to najrýchlejší spôsob, ako finančnú gramotnosť dostať do dokumentu doložiteľne.

Úrovne štandardu verzus cykly: kde to nesedí

Toto je miesto, kde sa dva dokumenty rozchádzajú a kde škola musí urobiť vlastné rozhodnutie.

Nie sú to dve verzie toho istého delenia, ktoré by sa dali spárovať riadok po riadku. Sú to dve nezávislé škály:

| Dokument | Členenie | Koho pokrýva | |---|---|---| | Národný štandard (2017) | úroveň 1 | 1. – 4. ročník ZŠ | | | úroveň 2 | druhý stupeň ZŠ, teda 5. – 9. ročník (a 1. – 4. ročník osemročných gymnázií) | | | úroveň 3 | úplné stredné vzdelanie — základnej školy sa netýka | | Nový štátny vzdelávací program (2023) | 1. cyklus | 1. – 3. ročník, gradačný bod na konci 3. ročníka | | | 2. cyklus | 4. – 5. ročník, gradačný bod na konci 5. ročníka | | | 3. cyklus | 6. – 9. ročník, gradačný bod na konci 9. ročníka |

Rozpor je na dvoch miestach. Štvrtý ročník patrí v štandarde ešte pod úroveň 1, v novom kurikule už pod druhý cyklus, ktorého očakávania sú napísané na koniec piateho ročníka. A úroveň 2 štandardu pokrýva jedným balíkom očakávaní celý druhý stupeň, kým nový program ten istý úsek rozdeľuje na koniec piateho a koniec deviateho ročníka. Ak škola prepíše štandard do osnov mechanicky, štvrtákom naloží obsah primárneho stupňa a piatakom skokovo obsah celého druhého stupňa.

Úroveň 3 do základnej školy nepatrí vôbec. Harmonizačná tabuľka na konci štandardu ju priraďuje úplnému strednému vzdelaniu, takže tretiemu cyklu neodpovedá — ten je stále v pásme úrovne 2.

Praktické riešenie: neriaďte sa úrovňami štandardu, riaďte sa gradačnými bodmi z prílohy a štandard použite ako zásobník konkrétnych očakávaní. Na konci 3. ročníka má žiak podľa prílohy vnímať peniaze ako prostriedok výmeny a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia vrátane osobných údajov. Na konci 5. ročníka má vedieť vyjadriť hodnotu veci ako výsledku práce a plánovať činnosti na základe osobného rozpočtu. Na konci 9. ročníka má vysvetliť význam daní, uplatňovať práva spotrebiteľa, rozlíšiť úverové a sporiace produkty a odhadnúť čas potrebný na dosiahnutie finančného cieľa. Očakávania štandardu k týmto bodom priraďte, nie naopak.

Šesť tém štandardu a kam ich v novom kurikule zaradiť

Štandard je usporiadaný do šiestich tém a výslovne pripúšťa, že ich poradie určuje škola pri implementácii do svojho ŠkVP:

  1. Finančná zodpovednosť spotrebiteľov
  2. Plánovanie, príjem a práca
  3. Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov
  4. Úver a dlh
  5. Sporenie a investovanie
  6. Riadenie rizika a poistenie

Prvé tri sa v novom kurikule prirodzene viažu na oblasť Človek a spoločnosť a na Človek a svet práce; matematická časť (percentá, úrok, rozpočet) na Matematiku a informatiku. Témy 4 až 6 sú v základnej škole realistické len v treťom cykle a ich pokrytie sa dá elegantne vyriešiť práve tematickým dňom, kde má škola šesť hodín v kuse a môže pozvať externého odborníka. Sprievodca NIVaM tematické dni odporúča presne pre témy, ktoré vyžadujú „dlhodobejší a systematickejší prístup v rámci blokového vyučovania".

Kontrolný zoznam pred prerokovaním v pedagogickej rade

  • Je finančná gramotnosť menovaná v kapitole ciele výchovy a vzdelávania, a nie iba v úvodnej fráze o modernej škole?
  • Má učebný plán pri každom ročníku 2. a 3. cyklu pomenované tematické dni vrátane toho, ktorý z nich je venovaný financiám?
  • Je v učebných osnovách aspoň jedného predmetu na cyklus konkrétne učivo, ktoré k finančnej gramotnosti smeruje, s uvedeným ročníkom?
  • Sedia ročníkové ciele s gradačnými bodmi na konci 3., 5. a 9. ročníka, nie s úrovňami štandardu?
  • Je v kapitole o hodnotení napísané, ako škola overí dosiahnutie týchto bodov? Postačí formatívne hodnotenie a výstup z tematického dňa; známka z finančnej gramotnosti neexistuje.
  • Odkazuje dokument na národný štandard ako na zdroj, z ktorého škola čerpala? Uvádzať zdroje je vzor, ktorý ministerstvo v Usmernení pre základné školy používa aj pri nových kapitolách podľa § 7 ods. 4 písm. i) a j).

Čo do ŠkVP nepatrí

Celý text národného štandardu ako prílohu. Je to 17 strán očakávaní pre všetky stupne vrátane strednej školy a väčšina z nich sa základnej školy netýka. Kapitola nazvaná „Prierezové témy" tiež nie — ten pojem patrí štátnemu vzdelávaciemu programu z roku 2015 a v novom kurikule nemá obsah, na ktorý by odkazoval.

A ešte jedna vec, ktorá sa v dokumentoch objavuje často: vyhlásenie, že škola „rozvíja finančnú gramotnosť vo všetkých predmetoch". Ak k tomu nie je v žiadnych osnovách ani v učebnom pláne priradený ročník, hodina alebo výstup, je to veta bez obsahu. Konkrétny zápis v jednom predmete unesie kontrolu lepšie než všeobecné tvrdenie o všetkých.

Ako sa v ŠkVP zapisujú ostatné prierezové gramotnosti, rozoberá článok o čitateľskej a vizuálnej gramotnosti. Ak riešite, čo musí byť hotové v najbližšom termíne, prehľad je v článku o termíne 31. augusta 2026, a rozdiel medzi štátnym a školským vzdelávacím programom vysvetľuje slovník pojmov.

Časté otázky

Platí ešte národný štandard finančnej gramotnosti?
Ministerstvo školstva ho naďalej zverejňuje a nezrušilo ho — poslednou verziou je 1.2, schválená 9. marca 2017 pod číslom 2017-1053/10961:12-10E0 s účinnosťou od 1. septembra 2017. Konsolidované znenie nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie ho však ani raz necituje. Prakticky to znamená, že štandard je použiteľný podklad, nie zoznam položiek, ktoré musíte do ŠkVP odpísať.
Musí byť finančná gramotnosť v ŠkVP ako samostatná kapitola?
Nie. Nový štátny vzdelávací program nemá samostatne vyčlenený obsah prierezových tém, ako to bolo v programe z roku 2015. Ciele a obsah finančnej gramotnosti sú rozpracované v rámci vzdelávacích oblastí, takže do ŠkVP sa dostávajú cez učebné osnovy predmetov, cez učebný plán (tematické dni) a cez ciele výchovy a vzdelávania.
Koľko tematických dní musí škola naplánovať?
Podľa poznámok k rámcovému učebnému plánu realizuje škola tematické dni v 2. a v 3. cykle pre každú triedu v rozsahu najmenej štyroch vyučovacích dní v jednom školskom polroku, teda osem dní za rok. Jeden takýto deň predstavuje šesť vyučovacích hodín. Ciele a obsah tematických dní pre jednotlivé ročníky si škola zadefinuje v školskom vzdelávacom programe.
Ako preložiť úrovne národného štandardu na vzdelávacie cykly?
Priamo sa to nedá, lebo hranice nesedia. Úroveň 1 štandardu je určená pre 1. až 4. ročník, kým prvý vzdelávací cyklus končí tretím ročníkom a druhý cyklus tvorí 4. a 5. ročník. Úroveň 2 pokrýva celý druhý stupeň, teda 5. až 9. ročník, ktorý nový program delí na dva cykly; úroveň 3 patrí strednej škole a základnej školy sa netýka. Škola si musí sama rozhodnúť, ktoré očakávania štandardu zaradí do ktorého ročníka, a toto rozhodnutie zapísať do učebných osnov.
Kto kontroluje, či je finančná gramotnosť v ŠkVP spracovaná?
Štátna školská inšpekcia. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z. z. kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania. Finančná gramotnosť je medzi cieľmi vzdelávania menovaná priamo v § 4 písm. d) toho istého zákona.
finančná gramotnosťprierezové gramotnostiŠkVPučebné osnovytematické dni
Články na blogu majú informačný charakter a nenahrádzajú právne, metodické ani pedagogické stanovisko. Konkrétny postup školy vždy overte podľa aktuálnych podkladov ministerstva školstva, NIVaM a interných pravidiel školy.